26.7.2009 (nedela) - Nieco zo stareho neexistujuceho dennika v mojej hlave

26. července 2009 v 15:51 |  Co beha po rozume
Akosi, si teraz spominam. Mohlo to byt tam v 2003/04 ...chodila som na nacvik piesni na svätu omšu...zhrklo sa nas tam možno 10 na fare, jeden zlatý chalan, ktorý bol najstarší a po ktorom som trochu kukala hral na gitare, my ostatní sme dostali text a spievali sme. Zvycajne som si vlastne ten text zabudla, ci uz na papieri alebo v hlave, ale nechcela som robit caviky, tak som si nepytala dalsi...pripadne som sa natrcala aby som videla som susedinho, ktora na mna vzdy zazerala, lebo som spievala odveci... :D co uz...bolo to take krasne. Ta atmosfera kostola, vsetci spievali, verili, dufali...a ja, mala naivna, cakajuca na prve sväté prijímanie som mala veľké okále...až príliš. V tých bielych šaťočkách som vyzerala určite ako jaternica, more vlasy boli otrasne stvrdnuté a pricapnuté od laku, potkýnala som sa v trapnych topankach a mensom opatku s otvorenou spickou...proste hroza. A drzala som ruzovu sviecku. A tesila sa na oplatku.

Ach jaj...ake pekne obdobie...v istom zmysle mi chyba. Nemala som depresie.

Teda, nemala som vela kamosiek, v triede ma nenavideli...a ja ich.

Ano, robila som sprostosti. Obcas som strasne nadavala, robila som sa vacsou ako ostatni.
Obcas som niekomu strelila pastou ci facku, pripadne pohryzla...a plutie bolo samozrejme. A hadanie s ucitelmi, starsimi deckami...a bitky? Vzdy som mala chut niekoho nakopat. A ked nie to, tak som sa vysplhala aspon na strom, obila si koleno pri futbale alebo buchla prst pri skakani gumy...mala som pohyb kazdy den...plus som sa isla utopit na plavani a pravidelne som trieskala o zem tenisovu si squashovu raketu...a bola som tucka. Ok, jedla som asi dost, ale menej ako ostatni. K tomu niekolkohodinovemu pohybu...FUCK this world!

Ok, moje spravanie sa mi sto krat vratilo. ALE, zamyslel sa niekto niekedy PRECO som bola taka aka som bola? Nie?? Samozrejme, ako som si mohla mysliet opak???
...ono, bolo to preto, ze inak by si ma asi nikto nevsimol. Vsetci sa mi vysmievali, robili mi zle, smiali sa na mne...ja som bola ten fackovaci panak...a PRETO som sa takto vybijala...aj na nich.

Je mI to luto. ANO PANE BOZE,DOBRE POCUJES, LUTO...A TOTO OPAKUJEM UZ ROKY...LUTO, ANO,JE MI TO LUTO!!! :(


Ale nikto to nepocuje...a mimochodom, niesom ta najhorsia na celej zemi...ani dokonca v celom dome! (teda, teraz konkretne ani v jednej izbe) A toto ma postretlo? KRISTE PANE, ked mi das dovod PRECO, budem ticho...ale TY SI MI NEDAL DOVOD!!! Tak kecam...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 assembler assembler | Web | 26. července 2009 v 21:34 | Reagovat

bože ja neviem ako ti pomoct ako je to hrozný pocit..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama